Bardejov
patrí medzi mestá, ktorých cennou devízou sú pamiatky vytvorené
v období stredoveku. Prvá písomná zmienka pochádza už z roku
1241. Mesto ležalo na dôležitej obchodnej križovatke, preto
bolo uhorskými panovníkmi dosť preferované, čo sa prejavilo
v udeľovaní práv a privilégií. Medzi najdôležitejšie patrili
právo konať výročný jarmok, právo skladu, hrdelné právo a ďalšie.
V roku 1352 ho kráľ Ľudovít I. nariadil opevniť,
čím mesto získalo fortifikačný systém, zachovaný do dnešných
čias.
Najvýznamnejšie privilégium bolo udelené v
roku 1376. Bardejov sa stal Slobodným kráľovským mestom. Vďaka
rozvoju obchodu, cechov, remesiel, ale aj školstva a kultúry
sa Bardejov stal v stredoveku významným mestom Uhorska. Pohromy,
ktoré nastali v ďalších storočiach, oslabili jeho pozície.
Ani obdobie od začiatku 20. storočia po II. svetovú vojnu
nebolo priaznivejšie. Periférnemu mestu sa dostávalo len málo
pozornosti.
Obrat nastal po skončení II. svetovej vojny,
kedy sa začal rozvíjať priemysel, školstvo, poľnohospodárstvo
a kedy sa začala rekonštrukcia vzácnych pamiatok. Už v 50-tych
rokoch bolo historické centrum mesta vyhlásené za Mestkú pamiatkovú
rezerváciu. Výraznejšie obnovy meštianskych domov na námestí
začali v 70-tych rokoch.
Odmenou za úspešnú rekonštrukciu historického
jadra starého mesta bolo udelenie Európskej ceny – Zlatej
medaily, udelenej Medzinárodným kuratóriom nadácie ICOMOS
pri UNESCO v roku 1986.
Po tomto ocenení ďalším cieľom bolo dostať
sa do Zoznamu Svetového dedičstva. To sa podarilo 2. decembra
2000. V Prešovskom kraji sú štyri mestá, ktoré získali výsady
Slobodných kráľovských miest. Slávu stredoveku je potrebné
živiť aj v dnešných podmienkach. Bardejov, Kežmarok, Levoča
i Stará Ľubovňa majú v súčasnosti rovnaké problémy i rovnako
ťažkú ekonomickú situáciu. Vytvorením Združenia slobodných
kráľovských miest sa vytvorí základ pre prípravu spoločných
projektov, zameraných na získanie grantov a vytvoria sa nové
možnosti pri riešení problémov so zachovaním kultúrneho dedičstva
i pri rozvoji cestovného ruchu, ktorý má v našich podmienkach
šance byť hlavným zdrojom vytvárania pracovných miest.